V tomto školskom roku nás opäť raz čakal ťažký oriešok. Vybrali sme sa na miesta, ktoré budú navždy spojené s netoleranciou človeka, so schopnosťou označiť niekoho ako vinníka, uplatniť tzv. kolektívnu vinu a selektovať ľudské životy.

Ešte pred nástupom do autobusu triedy kvarta až septima absolvovali prípravu k tejto téme - či už to bolo premietanie filmu Obchod na korze, práca s literatúrou svedectiev o holokauste či vizualizácia prehliadky KL Auschwitz - Birkenau. Odchádzali sme už o 3,45 ráno a našou prvou zastávkou bol práve múzeum v priestoroch najväčšieho vyhladzovacieho tábora počas druhej svetovej vojny pri poľskom Osvienčime. Kráčali sme v stopách tých, ktorí sem neprišli dobrovoľne ako my. Pre mnohých bolo problémom prejsť celý tábor, vidieť cely, baraky, miesto pôsobenia „doktora“ Mengeleho – „anjela smrti“, plynové komory  a miesta popráv. Kiež by sa človek kvôli poučeniu z histórie nemusel vracať na takéto miesta. Nič nezmeníme z minulosti, môžeme ale zmeniť našu budúcnosť tým, že naše myslenie odmietne staré známe predsudky, ktoré sa nad Európou stále vznášajú ako tieň.  Položením kytíc k pamätným miestam v Auschwitzi a KL Birkenau sme si uctili pamiatku zavraždených.

Popoludní sme sa presunuli do Krakova, kde nás po ubytovaní čakala fabrika Oskara Schindlera. Tí, ktorí čakali zakonzervovanú továreň z filmu Schindlerov zoznam, boli sklamaní. Dnes je vo fabrike moderné interaktívne múzeum, ktoré prevedie návštevníkov okupáciou Poľska, udalosťami 2. svetovej vojny  aj históriou rasových zákonov. Miestami ste sa ocitli na krakovskej ulici so všetkými ruchmi tej doby, potom v tmavom gete a cesta pod vami sa strácala...Múzeum poskytuje množstvo inštalácií, dokumentov premietaných návštevníkom počas prehliadky, môžete si vypočuť svedectvá, nahliadnuť do stiesnených priestorov geta, ocitnete sa na Rynku glownom 1. 9. 1940.  Prehliadka plynulo smeruje k pracovnému stolu Oskara Schindlera s jeho rodinnými fotografiami a v tejto miestnosti je zverejnený zoznam – „LIST“ Schindlera. Názory na osobnosť tohto nositeľa titulu Spravodlivý medzi národmi sa medzi historikmi rôznia. Jeho fabrika v Krakove s fotografiami zachránených však môže ľuďom pripomínať jednu z možností, ako sa zachovať v čase ohrozenia ľudskosti - môžeme aj pomáhať. Ak zachrániš jeden ľudský život, akoby si zachránil celý svet - to je citát zo Starého zákona, ktorý sprevádza titul Spravodlivý medzi národmi.

Električkou sme sa presunuli na Rynek glowny, kde už v plnom prúde znel nie len pripravený koncert pre Krakovčanov, ale aj výkriky z okolitých reštaurácií, povzbudzujúce poľský futbalový tím na MS v Rusku. Nemohli sme byť v lepšom čase v Poľsku. Naši fanúšikovia si túto atmosféru užívali, iní využili čas na príjemnú večeru či prehliadku námestia a nákupy suvenírov.

Napriek prehánkam sme mali slnečné počasie, ako vidno z fotografií Wawelu, miesta korunovácií poľských kráľov. Nádherná katedrála, Dračia skala, ale aj  pohľad na pokojnú hladinu Visly upokojil trochu rozbúrené mysle z predchádzajúcej časti exkurzie. Zamávali sme Krakovu spred Národného múzea, kde je umiestnený vraj najkrajší obraz sveta: Dáma s hranostajom od Leonarda da Vinciho.

Nemohli sme vynechať len 23 km vzdialenú pamiatku UNESCO - soľnú baňu Wielička, ktorá pred nami v hĺbke svojich útrob rozprestrela kryštálové siene, tajomné chodby permoníkov, ťažký život baníkov, ale aj asi nami najhlbšie navštívené obchodíky  so soľnými skvostami. Občerstvení sme sa vybrali už na Slovensko. Privítala nás Spišská Stará Ves s výborným ubytovaním, teplou večerou a ráno dokonca domácimi koláčikmi od vedúcej hotela. Už sme cítili, že sme na pohostinnom Slovensku - sme doma.

Našu dilemu, či ísť najprv do Červeného kláštora, centra stredovekej vzdelanosti, alebo splavovať Dunajec, vyriešilo počasie. Nakoľko nás oblaky sprevádzali celú cestu, boli sme radi, že neprší a nasadli sme na plte. 10 km dlhú a poldruha hodiny trvajúcu plavbu predsa len od polovice sprevádzal jemný dážď, ktorý ale neublížil. Plavbu sme šťastne dokončili a na chate Pieniny sme si dali teplý čaj, niektorí aj kapustnicu či halušky.

Náš pán šofér nás už čakal a odviezol nás k hradu Stará Ľubovňa, ktorý sa 10 rokov od našej poslednej návštevy zmenil na nepoznanie - expozície vinárstva a pivovarníctva, kópie poľských korunovačných klenotov, sokoliarky, výstava o  diplomatovi, cestovateľovi, spisovateľovi a kráľovi Madagaskaru, ktorý pochádza zo Slovenska - o Móricovi Beňovskom -  to všetko nám odhalili múry starého hradu. A malé občerstvenie spojené s partiou šachu na nádvorí by odmietol asi málokto. Už len dobrovoľne si pozrieť skanzen pod hradom - drevený kostolík, stará kováčska dielňa, mlyn, škola... domčeky ako maľované.

Tri dni plné zážitkov, skúseností, nových poznatkov, upevňovania medzitriednych vzťahov, ale aj premýšľania o vážnych témach boli za nami. Poďakovanie za prípravu exkurzie patrí vyučujúcej Viere Jakubove, ktorej sekundovala kolegyňa Soňa Vargová. Nelenil ani Geoffrey Cremer a bol významnou posilou tímu, ktorý si  túto exkurziu vzal na plecia. Dúfame, že splnila ciele a študenti sa na niektoré miesta ešte vrátia, alebo budú pripravení o niektorých témach rozmýšľať a diskutovať a rozumne pri tom argumentovať...

 

Za organizačný tím Mgr. Soňa Vargová